Ľudskosť nejde zničiť ...

Autor: Juditka Hitková | 7.11.2012 o 19:21 | Karma článku: 17,61 | Prečítané:  1331x

Za dlhých 21 rokov odchádzam tretí krát zo zamestnania. Nie som verným zamestnancom čias minulých, keď človek doštudoval, nastúpil do práce a z nej s pompou odchádzal do dôchodku. Mám ako dieťa odpozorované z maminej práce, že však v časoch minulých boli ľudia za vernosť odmeňovaní, v časoch minulých boli skúsenosti a vrásky cenené, v časoch minulých boli zamestnanci ľuďmi, ktorých aj vyšší šéf poznal po mene, vedel o ich rodine, trápeniach a radostiach.

 z mojej zbierky

 

Vzhľadom k trendom súčasným som však bola v celku stabilný a lojálny zamestnanec, žiadny fluktuant. Odchádzala som vždy na základe vlastného rozhodnutia, moje dôvody boli v každej etape života rôzne, ale vždy zásadné. Pokiaľ človek pracuje naozaj zodpovedne, tak v nej zanechá veľký kus života, mnoho zo seba samého a väčší alebo menší krajec zdravia. Ak odpočítate spánok, tak hodiny venované práci, firme, jej víziám a plánom, ďaleko prevyšujú čas, ktorý vám zostáva na ďalšie dve nohy životnej trojnožky, aby ste boli v rovnováhe... na blízkych a na seba.

Dnes sme vo veľkých firmách často číslom, ktoré má určité zodpovednosti, právomoci, plány a dochádzku. Lojalita, ľudskosť a skúsenosti už nie sú v móde, dôležitý je „drive", flexibilita, orientácia na výkon a jazyky (aj tam kde ich nikdy nevyužijete).

Nikdy pri odchode nečakám slávu, pompu ani platy navyše ... ja idealista však stále naivne verím, že aspoň v momente odchodu ukážu mega spoločnosti svoju ľudskú stránku. Viete na čo myslím? Na obyčajné, ničnestojace „ ďakujeme" ... nenajem sa z neho, ale naša duša žije práve z takýchto pohladení. Myslím, že tento moment nepríde ani tento krát. To "ďakujem" však vždy prišlo od kolegov ... od nich sa mi vždy dostalo nadostač ľudskosti a tepla, pre nich som nie číslo, tak ako neboli čísla oni pre mňa ... a to je jasné znamenie, že ani veľké tlaky „big businessu" nedokázali a dúfam, že ani nikdy nedokážu vyhubiť ľudskosť, lásku a teplo v nás ...

Konkrétne dnes patrí moje ďakujem kolegom. Ako celiatičke sa mi podarí občas, ale nevedomky zjesť v jedálni niečo obsahujúce lepok. Má to na mňa vždy rýchle a bolestivé niekoľkohodinové účinky, rovnako ako dnes. Kolegyňa sa o mňa ako vždy postarala, až materinsky, kým sa kolega pripravil a odviezol ma domov. V tomto stave totiž nie som schopná ani šoférovať. Nad deadlinami a meetingami vyhrala ľudskosť, vďaka.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?