Pohodlnosť - naša železná košeľa

Autor: Juditka Hitková | 15.11.2012 o 9:33 | Karma článku: 10,88 | Prečítané:  484x

Často počúvam, čo ja sám zmôžem, čo dokáže jeden človek zmeniť? Nič, odpovie si väčšina. Občas aj ja tresne obdobnú pesimistickú kopu slov. Je to skutočne tak? Naozaj čo vykonáme navyše alebo lepšie sa nikde neodrazí, nezanechá stopy, nezmení beh vecí? Pravá príčina našej skepsy nie je v odpovediach na tieto otázky, pravda je, že postoj nemohúcnosti je jednoducho pohodlný. Stojí nás pramálo námahy táto výhovorka a navyše je spoločensky veľmi akceptovaná, zvykli sme si na ňu, nezamýšľame sa. Prostredníctvom iných ospravedlňujeme prípadnú budúcu svoju pohodlnosť.

Jasnééé, načo bude zbierať exkrementy po svojom psovi, veď to skoro nikto nerobí, takže naše trávniky vďaka jednému poctivcovi navyše čistejšie nebudú ...

Jasnééé, načo bude v práci priamy a pravdovravný, keď iné ako „riťolezectvo" sa necení, veď by si len poškodil ...

Jasnééé, načo bude poctivý pri platení daní, veď všetci kradnú a klamú, viac v rozpočte z toho nebude  ...

Jasnééé, prečo by volil podľa svojho presvedčenia, veď všetci politici sú paraziti, nič tým nezmení ...

Jasnééé, načo bude milý a usmievavý, veď všetci sú zachmúrení, bol by divný, nezapadajúci do dnešného sveta ...

Jasnééé, načo by viedol svoje dieťa k skromnosti a k láske, keď všetky deti sú vychovávané cez hmotné veci, konzum je životný štýl a život je tvrdý ...

Predstavte si, že jeden človek vždy zdvihne exkrement po svojom miláčikovi (tak ako my:)), takmer vždy je v jeho okolí niekto, psíčkar, matka s deťmi, niekto iný. Psíčkara môže motivovať konať rovnako, pretože opak môže vyvolať trápny pocit alebo zahanbenie (pevne verím). Matka s deťmi sa poteší, že sú majitelia psov, ktorí dbajú na čistotu a jej deti sa môžu hrať vo väčšom bezpečí. Ktokoľvek iný bude odzbrojený proti prípadnému osočovaniu psíčkarov, že sú neporiadni a ich štvornohí kamaráti len hnusia naše okolie.

Čo ak by človek na porade upozornil na byrokratickú zbytočnosť alebo nezmyselnosť úlohy, ktorá ho fakt štve, samozrejme slušne, argumentačne? Možno sa argumenty ujmú, možno nie, ale aj keď to nebude očividne zjavné, ale ten človek vzrastie v očiach všetkých, verte alebo nie, aj v očiach protivníka. Určite bude aj morálnou inšpiráciou pre mladších, že nie je len cesta pritakávania a oháňania sa sladkým slizom, ale že tá ťažšia cesta môže byť cestou na dlhšie trate.

Čo sa týka daní, tam som dosť náchylná súhlasiť s väčšinou. Bohužiaľ, ale peniaze na školstvo, cesty, zdravotníctvo štát potrebuje, nežijeme v ideálnom svete, kde by sme sa vedeli všetci o seba postarať. Ako parazitov vládnych a iných odstrániť, neviem povedať. Ale keď už iní dôvod nemáme, tak by ním mali byť aspoň naše deti, ktorým vštepíme presne to, čo im ponúkame, ak im dáme do života klamstvá, podvody, tak takou cestou pôjdu. To chceme?

Voľby a naši politici. Áno, tiež mám tendenciu všetkých hádzať do jedného vreca, ale nikdy som nevolila podľa väčšiny. Čo tak skúsiť voliť so srdcom a nemusieť potom 4 roky pred sebou a inými neustále obhajovať s hanbou svoje rozhodnutie násilne vykonštruovanými argumentmi a mohli sa svojim blízkym pozrieť priamo do očí. Inšpirujeme tým svojich blízkych.

Skúste sa v autobuse plnom zamračených, upachtených a nervóznych ľudí začať usmievať? Pozerajte sa, koľko ľudí zmení mimiku tváre. Nevadí, že dôvodom ich úškrnu je ich podozrenie , že ste autobusový psychopat, ale ten následný endorfín, ktorý je výsledkom akéhokoľvek úsmevu, spustí v nich procesy, ktoré povedú k vnútornému uvoľneniu a k spomaleniu. Prídu domov a pri rozprávaní o vás sa budú opäť usmievať a možno sa na tom zasmeje aj ich partner, ktorý to možno zajtra povie v práci ... Aplikovať je možné kdekoľvek, na úradoch, kde dôvodov na úsmev ozaj málo, v práci na porade s veľmi „dôležito a vážne" sa tváriacimi kolegami, v jedálni plnej naštvaných ľudí, v kaviarni smerom k čašníčke, ktorú práca skutočne „baví", u lekára a podobne.

Výchova dieťaťa. V tomto mám úplne jasno. Myslíte si, že svojmu dieťaťu budete veľmi ubližovať, ak nebude mať vždy in značkové handry a nepôjde na luxusné dovolenky, teda bude medzi deťmi „out"? Možno chvíľu bude čudný, pretože bude iný, možno bude chvíľu za „típka". Ale predstavte si, že vaše dieťa miesto zvrškov dostane knihy, ktoré mu s láskou čítate, že miesto dovoleniek, kde trávi veľa času v luxusnom detskom kútiku, idete na chatu do prírody, turistikujete, spoločne spoznávate zvieratká a kvietky. Že miesto „óperky", aby ste mohli robiť kariéru bez súkromného života a pre prachy, budete radšej skromnejší a budete s dieťaťom tráviť čo najviac času a komunikovať, aby sa nezatváral do seba, aby vám dôveroval a vedel, že ste tu pre neho vy a nie vaše peniaze. Naozaj si myslíte, že z takéhoto človeka vyrastie niekto out? Ak áno, asi nečítate správny článok a dieťa máte ako prezentáciu samých seba. Ja si naopak  myslím, že práve takéto deti budú silní, sebestační a pritom milí, láskaví, féroví ľudia ... môžu byť opäť veľmi dobrým vzorom rovesníkom, svojim deťom a nakoniec aj rodičom.

Sú to neveľké, ale reálne kroky, ktoré môžu naštartovať novú generáciu, ktorá vystrieda nás, trochu zhnitých, lenivých, skazených ... a hlavne pohodlných. Neobstojí výhovorka, že nič nezmôžeme ...

Ak som inšpirovala aspoň jedného z vás, že urobí niečo dobré, čo sa mu zdalo doteraz zbytočné, tak sa mi tiež podarilo niečo zmeniť :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?