Moja spoveď alebo cesta hľadania partnerského šťastia

Autor: Juditka Hitková | 22.11.2012 o 19:33 | Karma článku: 7,35 | Prečítané:  1490x

Keď som mala ...násť, nebol problém mať priateľa, v tomto veku máme všetci rovnakú štartovaniu čiaru a takmer na 100% sú všetci chalalni slobodní. Neexistovali mobily, ani sociálne siete alebo zoznamky, žili sme, vonku, na dvoroch, na kúpaliskách, na korčuliach, nie za obrazovkami notebookov. Ako 20 ročná som sa vydala, preto nedokážem objektívne zhodnotiť, ako ťažko, či ľahko sa hľadá parter tak do 30tky. V tom veku však začala moja ďalšia životná etapa - v jeden rok rozvod, zmena domova, zmena zamestnania.

Po nie príjemnom rozvode prídete o veľkú časť priateľov (pretože po rozvode to už tak chodí) a v životnom kolotoči (domácnosť, dieťa, rodina, vysoká škola, práca) často a hlavne my ženy, zabúdame na seba, na svoje koníčky. Bolo pre mňa neskutočne ťažké zostať sama, aj keď rozhodnutie vzišlo z mojej strany. Nevedela som si tú voľnosť skutočne užiť, som žena, ktorá potrebuje dávať a príjmať mamutie dávky lásky. Jasné, mala som syna, však ten si to istý čas odtrpel (myslím nadmierou lásky, pozornosti a výchovy), ale dúfam, že negatívne stopy toto obdobie na ňom nezanechalo. V každom prípade mi v tom čase kúpil na Vianoce knihu "Ako si nájsť partnera" :)

Stav bol nelichotivý, až takmer na bode mrazu. Známi po väčšine ženatí, v lepšom prípade čerstvo rozvedení, ale rýchlo som pochopila, že pre mňa nie najvhodnejší typ mužov - nič v zlom (opustení muži majú väčšiu tendenciu dlho zotrvávať v depresívnom období a pre mňa s povahou vŕby a schopnosťou brať na seba kompletne všetky ich stavy a problémy, hrozilo, že by som to v zdravý dlho neprežila). Kamarátky mali rodiny, voľný čas samozrejme trávili s malými deťmi a manželmi. Občas sme podnikli spoločné výlety alebo dovolenky, mať okolo seba kompletné rodinky v tom období však nebolo veľo príjemné a ani plodné. Bolo pár kamošiek mne podobného osudu na také tie nezáväzné vyrazenia. Ale nezáväzné vyrazenia prinášali len nezáväzné zoznámenia. Neviem, nejak som barovým alebo diskotékovým typom nedôverovala. Úprimne priznávam, že proti mne hrala aj moja povaha, trochu introvert, neviem tak očividne flirtovať, očakávam, že dobývať ma bude muž a rovnako aj moje snílkovstvo, čakala som na „princa na bielom koni", a to napriek veku a životným skúsenostiam a prehrám. Jedna jediná moja skúsenosť stačila na to, aby som zistila, že cesta „sexu na jednu noc" nie je pre mňa vhodná ani ako dočasné riešenie. Skúsila som nejaké kurzy, napr. maľovanie alebo fitko ...nič.

Napadne viacerých, veď práca je super príležitosť. Áno, príležitostí bolo, občas sa našiel aj nezadaný sympaťák, ale začať si s niekým v práci je vždy riziko, nemusí to výjsť, dokonca ani dobre skončiť a chodiť potom okolo seba je predpokladám veľmi nepríjemné.

Mohla som samozrejme len tak žiť a nič neočakávať, šťastie by si ma vraj našlo samo. Nedalo sa, najmä po nestále sa hustejšie opakujúcich poznámkach, že veď ty taká a taká a si stále sama? No veď toto.

Dlho som sa im bránila, ale mnohí okolo mňa to skúšali a radili mi. Zoznamky. Áno, na určitý čas ma celkom dostali, ale takých nás je veľa, aj keď nie každý sa k tomu prizná. Z rôznych dôvodov sa takto anonymne, v trochu klamlivom bezpečí domova ľudia snažia nájsť spriaznené osoby, s ktorými by mohli stráviť niekoľko chvíľ, online alebo možno aj osobne. Tieto typy web stránok však nerobia overovanie údajov, ktoré ľudia  poskytli. Vieme, že je treba byť opatrný, pretože všetci sme možné potencionálne obete, hlavne naše ešte naivné deti (mohli by sme samozrejme hovoriť aj o ďalších veľmi nebezpečných rizikách anonymných stránok ako grooming a obchodovanie s ľuďmi, ale to je iná téma). Hlavne ale ide o spôsob zoznamovania typu mačka vo vreci. Ak už stretnutím neriskujete život, ale minimálne stratu ideálnych predstáv o človeku, ktorý tak úžasne vyzerá a píše na webe. Áno, skúsila som to, niekoľko krát, ale chvíľami som sa cítila dosť mizerne, až zvrhlo. Takmer vždy to bolo fiasko, nech ale nehaním iba, zostalo mi niekoľko kamarátstiev s chlapmi, čo neboli zlí, len neboli tí „praví", písmenká sú písmenká, život je život. A mám kamošku - bývalú kolegyňu, čo sa cez web stretla s kolegom, ktorý sedel o poschodie vyššie a teraz majú krásne manželstvo a 2 krásne deti.

Vyústenie, môj priateľ ma zbalil cez zoznamovaciu stránku, stálo ho to pol roka prehovárania, než som súhlasila so stretnutím, ale bolo to stretnutie, ktoré neľutujem,

Hovorí sa, že účel svätí prostriedky, napriek koncu považujem stále web len útek, nie alternatívu, ktorá by mi bola vlastná a príjemná. Zamýšľam sa, aké možnosti má človek po 40tke, po 50tke. Chodiť randiť, skúšať na slepo, to už nie je také lákavé, pre mňa dnes už dokonca skôr neprijateľné. K blogu o Vianociach mi niekto napísal, či si viem vôbec predstaviť koľko ľudí je osamelých a či sa čudujem, že títo ľudia nemajú radi Vianoce. Nečudujem a viem si predstaviť. Dôvody? Vôbec to nemusí byť o tom, že je niekto napr. neatraktívny. Môže to byť človek sklamaný, alebo nešťastný zo straty niekoho, niekto kto potrebuje len priateľov. Alebo introvert, čo má problém niekoho čo len osloviť. Čítala som, že počet osamelých ľudí rastie, sklon k osamelosti majú hlavne, ale nie len, ľudia introvertní, anxiózni a precitlivelí na odmietanie. Títo ľudia majú väčšie problémy s vytváraním si skupiny ľudí okolo seba, ktorá má podobné záujmy ako my, a to v podstate bez ohľadu na vek. Vekom sa však možnosti zmenšujú a problém zväčšuje. Pokrok vždy prináša popri výhodách aj tie horšie stránky. Život sa stáva komfortnejší, informácie sú prístupnejšie, stále viac vecí človek vybaví bez toho, aby musel vytiahnuť päty z domu. Na druhej strane je život rýchlejší, stresovejší, čo nás núti uťahovať sa stále častejšie do ulity bezpečia, svet je anonymnejší, plytkejší, z dôvodu množstva vlastných problémov stávame sa nevšímavejší a príležitostí na spoznanie ľudí, čo majú rovnaké záľuby, koníčky, ubúda.

Som zrelá žena (pre bližšiu predstavu v blogu tu), ktorá určite urobila v živote kopu chýb, momentálne už cez 2 roky v celkom napĺňajúcom vzťahu, aj keď bolo by prehnané tvrdiť že v ideálnom. Ale dvihnite ruku tí, čo si myslia, že ich vzťah je ideálny po minimálne 2 rokoch spolužitia? Inak tú poznámku budem musieť vysvetľovať doma, ale dokážem si to vyžehlíť. Láska je to najdôležitejšie, ale tá musí byť dopĺňaná spoločnými záujmami, snami, rešpektom, komunikáciou a humorom.

Chcem veriť, že sa už nebudem musieť pretĺkať prekérnou cestou čakania, hľadania, ale je stále veľa ľudí, ktorí by radi spoznali nových priateľov, ale ubíja ich alebo vôbec neláka anonymita webu a chcú hľadať priateľov, komunikovať a priateliť sa naživo. Ak máte nápad, radu, tip, podeľte sa!

„Na to aby sme cítili radosť, lásku a ľudské teplo, potrebujeme vidieť úsmev, počuť ľudský hlas a cítiť ľudské pohladenie"

Upozornenie, tento blog asi veľa nepovie teenagerom, ktorí s internetom vyrastajú, sú flexibilní a s netom spojení, pre nich je tento spôsob zoznamovania prirodzení, ale platí, že stále nebezpečnejší. Nebude voňať ani ľuďom, ktorí sa potrebujú anonymne na webe schovávať, im to vyhovuje, oni vedia prečo. Zároveň nezovšeobecňujem, ide výhradne o moje skúsenosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?