Šéf s veľkým Č ...

Autor: Juditka Hitková | 26.11.2012 o 13:01 | (upravené 26.11.2012 o 13:31) Karma článku: 11,36 | Prečítané:  1060x

Vždy keď pozriem z kuchynského okna, nedá sa prehliadnuť nová monštruózna budova môjho predbývalého zamestnávateľa. Napadne ma, že mestská architektka ma asi nemá v láske, keď súhlasila so zničením môjho romantického výhľadu na hradný kopec. Druhá myšlienka zalieta k môjmu exšéfovi, niekde za múrmi tej budovy pracuje.

 z mojej zbierky

Prijímací pohovor s mužom vo veku môjho otca a žiariacou charizmou zmiešanou z človečenstva a rešpektu, prebehol hneď po "profesionálnom" rozhovore s pravážnym personalistom. Netradičný začiatok, miesto úvodných formalít mi povedal vážne dobrý vtip, úprimne som sa rozosmiala na plnú hubu. Otočil sa k persovalistovi "Vidíte, a vy ste vraveli, že sa nevie usmievať!"
V deň nástupu mi potriasol rukou, pevne a chlapsky, privítal ma svojím zvučným nezameniteľným hlasom: Vitajte, ale makať so mnou nebude sranda."
Nebola a predsa na neho spomínam len s úsmevom a láskou.
Mesiace a roky bežali, nikto ma pracovne tak neposunul a nevycvičil, nenaučil toľkej pohotovosti, ako on, bála som sa ho a obdivovala zároveň. Občas som vybehla z jeho kancelárie s plačom, keď ma drsne vykrstil za nie perfektnú prácu, ale o pár minút si ma zavolal a jednoducho povedal, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Inokedy len tak prišiel a povedal ďalší zo zbierky tisíc a jeden vydarených vtipov, nechápem ako si ich mohol všetky pamätať.

Zomrel mu syn, vtedy mi ho bolo veľmi ľúto, ako otca, ktorému sa stalo niečo príšerne nespravodlivé. Dlho nežartoval, nevolal si nás, nedžubal nás ... Jedného dňa si ma posadil v kancelárii, vybral domáce pálené z mrazničky (nebolo to dovolené, ale bol to výnimočný moment), nalial a začal rozprávať o synovi, o svojich pocitoch z jeho smrti, o všeličom. Neviem, koľko sme tam sedeli, niekoľko hodín. Keď som vyšla, bolo neskoro poobede, polovica oddelenia ma hľadala. Dodnes neviem čím som si zaslúžila tú dôveru ... Po 8. rokoch som sa lúčila, prišiel, povedal opäť niečo vtipné, potom smutne, ale chápavo na mňa pozrel, vedel prečo odchádzam a zmizol z môjho života. Viac som ho nevidela, ale spomienky na neho vôbec neblednú.

Sú šéfovia, na ktorých si nespomeniete hneď na druhý deň po odchode, nezanechajú vo vás nič. Sú takí, na ktorých spomínate, pohodovo alebo aj nie. A je šéf s veľkým Č ... Človek. Aj teraz s vďakou spomínam na jeho otcovský prístup, tvrdý, ale ľudský a spravodlivý zároveň, za všetky dni, ktoré som s ním mohla pracovať.

Mocného v svete veľa, však
človek nad všetko mocnejší.
Ten i cez chmúrne more sám
prostred búrok a víchrov zlých
odvážne napína plachty
a reže valy vĺn.
Ten z roka na rok večnú Geu,
bohyňu najvyššiu, nezvanú matku-zem
s koňami za pluhom poľami šírymi
bôľne rozrýva a brázdi.
(Sofokles)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?