Existuje na každú otázku odpoveď?

Autor: Juditka Hitková | 13.8.2013 o 19:13 | Karma článku: 3,33 | Prečítané:  555x

Aký je vlastne prívlastok ľudský? Pozitívny či negatívny? To čo je za hlúpu otázku, napadlo ma v prvom momente, samozrejme, že pozitívny, ale hneď ďalšie myšlienky na všetko, čo sa okolo nás deje, ma pomaly posúvali od plusu k mínusu.

kto som?kto som?z mojej zbierky

Ak ľudské znamená to, čo ľudia konajú, tak ťažko možno nazvať pozitívnym minimálne polovicu toho čo sa v správach dozvieme, krutosti ľudí na ľuďoch, na nemých tvárach, na prírode ... Aj nedávno pri večeri sme mali zapnuté správy (zvyk je železná košeľa, aj keď sa ho snažím zmeniť) a zrazu som pocítila, že mi začína byť naozaj nevoľno, nie z večere, ale z informácií, ktoré sa hnali cez obrazovku do našej domácnosti o rôznych obzvlášť sadistických vraždách, ktoré sa v našej krajine udiali v minulosti, akoby to bolo pre diváka naozaj dôležité, pretože všade a neustále niekomu odrezávajú hlavy. Adela Banášová sa v jednom časopise veľmi trefne vyjadrila k tomu, či pozerá televízne noviny. Nepozerá, pretože nemá rada niečo predžuté, rada si vyberie a požuje veci sama a urobí na ne svoj vlastný názor. Ale to som odbočila. Teda, ak by sme mali charakterizovať „ľudské", nie je to jednoznačné. Zo strany sociálnych sietí, televízie, časopisov sa na nás valia nešťastia, vraždy, často vymyslené historky podporujúce nenávisť a skepsu, ktoré šírime ako 100% pravdivé informácie.  Našťastie, na svete sa nedeje ani zďaleka len to čo nám hovoria médiá. Stále existuje mnoho, mnoho ľudí, čo pomáhajú druhým ľuďom, týraným, či opusteným zvieratkám, takí čo bojujú za záchranu tejto planéty, a to je super! Toto by mali byť naše vzory a naše motivácie.

Napriek optimistickému výkriku však zostáva realitou, že niekedy sme naozaj horší ako samotný Satan, úskočnejší a ľstivejší ako Kronos a krutejší ako najkrutejší vládcovia z histórie. Nečudujme sa potom, že sa nájde dieťa, ktoré sníva o tom, že bude nájomným vrahom a zavraždí celú svoju rodinu!

Už od útleho detstva formujeme svoje Ego, ktoré je ale často deformované názormi a nesplnenými túžbami našich rodičov. Perfektné krúžky, športy, školy. A médiá plne "idolov" hodných nasledovania! Tak ma napadá, či to nie je dôvodom toho, že nepoznáme vlastné Ego, nepoznáme seba, poznáme len to akí by sme mali byť, čo sa od nás vyžaduje. Potom nás čakajú moderné pohovory do zamestnania založené na pestovaní Ega, ktoré je „in" (dorazilo na konci 20. storočia z USA) a vyžaduje sa, aby ste veľmi presvedčivo vyjadrili v čom ste dobrý a aký je váš prínos pre firmu, že ste tímový, flexibilný ... dokonalý, lebo ak sa neviete ohodnotiť, nemáte vyžadovanú sebadôveru a vlastnosti, pravdepodobne sa vám dvere v tejto spoločnosti už neotvoria.

Pozor, Ego máme všetci, zdravý egocentrizmus je v poriadku, človek by mal veriť sám sebe, ale zároveň byť sám sebou, byť vyrovnaný so sebou, vedieť si priznať aj nedostatky, verejne a bez hanby, potom môže byť v pohode aj s okolím. Nie je v poriadku niečo, do čoho sme tlačení, aby sme vyzerali lepšie, krajšie, bezchybne, dokonale. To už nepridáva na našej rovnováhe, ale uberá a môže spôsobiť to, že ľudia sú občas veľmi (ne)ľudskí. Človek, čo má problém s vlastným Egom (s vlastným „ja"), teda neprijal seba samého v celej nahote, hľadá barličky ako sú moc, tyrania, peniaze, ľudskosť v pozitívnom zmysle považuje za slabosť. Človek so zdravým a vyrovnaným „ja" nepotrebuje budovať okolo hradby, má teda čas na pomoc druhým, úsmev, lásku. Stačí 5 minút jazdy autom a stretnem pri prechode človeka, ktorý čaká na prechode, zastavím, on sa usmeje, gestom poďakuje, zakýva a zrýchli krok, aby ma zbytočne nezdržoval. Zanecháva vo mne veľmi príjemný pocit, pohodový človek. O chvíľu na moste fičí SUVečko, bez smeroviek prechádza z pruhu do pruhu, všetci naokolo brzdíme. Tento človek hovorí, som tu, som dôležitý, obdivujte ma, ale vo mne zanecháva najprv pocit hnevu a neskôr pocit ľútosti.

Jednoznačnú odpoveď na otázku som nenašla, ani neviem či je dôležitá. Ľudskosť vo všetkých podobách je tu odjakživa. Vo mne, ako v každom z nás je kus čerta, aj anjela, nie každý môžeme byť Matkou Terezou a zároveň verím, že nie z každého vyrastie ctižiadostivý egoista. Všetci máme však na výber, každý z nás zodpovedá za to, čo konáme, čomu veríme, čo šírime, čo nás motivuje a poháňa, cesta začína u každého z nás.

„Múdrosť sa podobá potešeniu z kúpania, ľudskosť sa podobá potešeniu z putovania. Múdrosť očisťuje, ľudskosť posilňuje. Múdrosť plodí radosť, ľudskosť dlhovekosť. (Konfucius)"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?