„Čajovňová“ Zuzana inšpirátorka

Autor: Juditka Hitková | 13.7.2014 o 20:15 | Karma článku: 3,93 | Prečítané:  817x

Zuzanu Minarovičovú (nevolám ju Zuzka zámerne, mám ju rada, je to však žena osobnosť), poznám dlho, 29 rokov je dosť dlho, viac ako 2/3 môjho života. Často spomínam na naše stredoškolské úlety na vinné striky do Zlatého slnka pod hradom. Bola to papuľa, priama, vždy vedela čo chce, mala môj obdiv. Ja som síce tiež vedela čo chcem, ale takým diskrétnym, nečujným spôsobom, dnes som myslím ďalej.

Po strednej škole naše životy smerovali od seba. Zviedli nás len 5-ročné stretávky. Potom prišla éra sociálnych sietí. Vďaka nim som začala Zuzu sledovať, jej blogy a fotoreportáže z ciest slovenských i ďalekých, ale stále len z diaľky. Blogerka, fotografka, cestovateľka – turistka, pozorovateľka, páááni. Až moja myšlienka čajovne nás spojila aj osobne. Nápad premietacích večerov s jej živým rozprávaním z ciest Zuzu nadchol. Slovo dalo slovo a už sme mali 5 „Večerov so Zuzanou“  v ktorých po prázdninách pokračujeme. Tak sa stala jedným z obohacujúcich ľudských inventárov mojej čajovne, vytešujem sa.

Viete prečo mi moja čajovňa chutí, mimo toho, že sa ľudia u mňa cítia dobre? V čajovni sa deje neustále niečo nové, stretám ľudí neskutočne rozmanitých. Obohacuje ma to v oblastiach, o ktorých som doteraz v ubehanom svete financií nemala ani tušenia. Tam sa myšlienky ľudí ubiehajú stále k rovnakým témam a takmer všetci sú tam dosť uniformní.

Zuza, dnes už aj kouč a motivátor, ma jedného dňa pošteklila svojim blogom o šťastí. Poznáte to? Niečo čítate, vidíte a musíte to skúsiť, ale že okamžite, bez podmienok! Kúpila som si patričnú literatúru (Štestí), namotivovala priateľa a šup ho za mesto na krásnu podkarpatskú lúku. Skákala som, behala, pískala, tancovala a robila kopu na pohľad nezmyselných vecí. Pod prikrývkou detského šialenstva sa však skrývala jednoduchosť obyčajných vecí. Sú úžasným liekom na prebudenie našich endorfínov, serotonínov a ešte iných „ínov“, ktoré nenápadne vyháňajú pesimizmus z našich myšlienok a napĺňajú nás pocitom, že všetko je možné. Z niektorých vecí by sme jednoducho nemali vyrásť!

Pozrite si malú časť toho, k čomu ma Zuza nechtiac vyburcovala (snáď nebolo jej cieľom, nech Hitková beží na lúku ... alebo, žeby?) a som jej za to vďačná:

skákanie (Peter Valko)
lietanie (Peter Valko)
dýchanie (Peter Valko)
pískanie (Peter Valko)
tanec (Peter Valko)
všetko je ok (Peter Valko)

Po prázdninách plánujeme seminár šťastia, kde budeme spoločne oživovať naše endorfíny. V chladných dňoch sa to určite šikne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?