reklama

Skratky u mňa nefungujú

S priateľom sa dosť často naťahujeme pri vtipno - zábudlivých situáciách, že čo by jeden z nás robil bez toho druhého, že určite by chodil celý život v kruhu a nevymotal by sa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ak sú veci postavené na hlavu, chyba je v hlave. (HODÁL Milan)

Chodenie v kruhu, ale v úplne inom zmysle, ma skutočne často sprevádza mojim životom, možno aj vašim. Len sa zamyslite, koľkokrát ste už opakovali tú istú chybu, zažili rovnakú nepríjemnú situácia vo vzťahoch, v práci, s priateľmi, s deťmi. Vždy si povieme, že by to chcelo zmenu, veď inak by to mohlo byť jednoduchšie, príjemnejšie, nestresové, ale príde podobná situácia a opäť máme pocit nepríjemného „déja vu“. Čítame stovky tipov a rád ako zmeniť svoj život, motivačné heslá, knihy ... a nič, situácie, ľudia, ani výsledný pocit sa nemení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ja však hlásim, že niektoré „už zase“ situácie, ktoré ma valcovali, sa už neopakujú, zmizli. Moje zdarné cesty z niektorých začarovaných kruhov však pripomína fénixa, najprv musí prísť úplné zhorenie, aby mohlo vstať niečo nové.

Spomínam si na workshop z čias pôsobenia vo finančníctve, charizmatická žena (meno sa vo mne nezachovalo), ktorá urobila niečo, čo vo mne rezonuje do dnes. Oblepila sa, ale že celá farebnými lepkami, ktorými si poznámkujete text. Vyslovila vetu - toto sú všetky presvedčenia a prívlastky, ktorými nás od malička a celý život naše okolie častovalo a pomeváva a my sme presvedčení, že presne takíto sme. Potom ich všetky postŕhala a povedala „pritom sme takíto“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cítim to presne tak, brodím sa v celoživotne nalepovaných presvedčeniach, hlboko zakódovaných, ktoré sa veľmi ťažko stŕhajú. Moje boli hlavne o tom, že musím byť vždy úslužná, obetavá a vždy myslieť najprv na druhých, nevýnimočná, perfekcionista, disciplinovaná, až smernicová, zároveň nikdy nie spokojná sama so sebou a boli zakorenené veľmi hlboko od detstva. Z presvedčení vyplývajú predstavy, ako by mal svet fungovať, ako by sa mali ľudia v určitých situáciách zachovať – predsa tak ako ja! OČAKÁVANIA, dnes už viem, že boli, ešte aj občas sú mojou veľkou pliagou. Ničili ma, pretože očakávania prinášajú veľké negatívne emócie, ak sa veci nedejú, tak „ako by sa mali“ a tie zase určité kroky a stavy, ktoré tu už boli a ktoré som už nechcela zažiť, ale nedalo sa mi vymaniť sa z pekelného kruhu. Bolo mi niekedy ťažko so sebou!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Syn, priateľ a čajovňa ... moje ozdravné odrazy. Prvé skutočné zrkadlo mi nastavil môj syn - hlboko zakorenený pocit matky, že mu musím byť vždy na blízku, pohotová pomôcť, obetavá, nenahraditeľná (asi dosť otravná), ale spokojnosť nikde. Odišiel študovať do UK a ja som zažila v materskej sfére úplné vákuum, pocit absolútnej nepotrebnosti. Časom, ako sa rád vracal domov, ako vo chvíľach ťažkých hľadal pomoc u mňa, došlo mi, že mne stačí ho milovať, byť tu, keď ma potrebuje a je mi úžasne, som skutočne spokojná a šťastná. Druhé šialene pravdivé zrkadlo mi nastavil priateľ. Keď už ma poznal ako svoje boty (či skôr mobil) a zistil, že ma nemá ako prekvapiť, pretože ja mám svoje naprogramované sviatkové očakávania a predstavy, tak ich začal drzo a hnusne ignorovať . Vytáčalo ma to do vývrtky, plakala som, robila scény. Prekvapenia boli v iný čas a iné. A ja? Miesto radostného prijatia, bola som nesvoja. Stále do mňa rýpal „nemaj očakávania, budeš šťastnejšia“. Časom ma naozaj neočakávané začalo baviť , teším sa ako malá z „blbostí“ a čuduj sa svete, vývrtkové stavy zmizli. K zmene prispela aj moja čajovňa. 22 rokov vo finančnom svete plnom plánov, očakávaní, ktoré sa museli naplniť, disciplína a šablónové správanie ľudí, ma udržiavali v mylnom delíriu, že vo mne vštepené hodnoty sú v poriadku. Očakávania vo svete čajovne dostali ten správny bludný (ne)zmysle, ľudia sa zrazu nesprávali šablónovo, ako som bola pracovne naučená, nič nebolo isté, nič nešlo podľa plánov, všetko bolo úplne naopak, nerozumela som, ničilo ma to. Musela som zmeniť kód v hlave, aby som prežila a nemusela to vzdať. Blahorečím synovi, priateľovi a čajovni, dokážem sa konečne tešiť neočakávanému a nemusím mať všetko pod kontrolou a naplánované.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: autor článku)

Život čajovne, život partnerský, či život materský už pre mňa prestal byť procesom bežiacim podľa smernice, dnes je ako nový film, som zvedavá čo prinesie ďalšie dejstvo, ďalší deň, občas je scéna menej vydarí, niekedy je famózna a ja sa teším. Život je menej komplikovaný a krajší. Dramatické scény pomaly vymizli ako gáfor, ktorý lieči a sublimoval aj so všetkým zlým, čo ma gniavilo.

Niektoré moje kruhové situácie však ešte nedozreli do stavu dna. Vymaniť sa z kruhu môžem len v momente ak strach, nevôľa, či nepohodlie sú už tak veľké, že sa zmenia na energiu vyvolajúci akciu, ktorá ma posunie skutočne ďalej, inde, vyššie. Ostatné snahy o zmenu u mňa sú len chvíľkové masky.

Kto ma pozná, vie, že skratky a ľahšie cesty nie sú môj „štýl“, ale vďaka čajovni som spoznala ľudí, ktorí dokážu proces zmeny zjednodušiť tým, že vám zrkadlo pomôžu nastaviť skôr ako vám ho niekto/niečo nepripravených oplieska o hlavu. Martinka Bešková s krásnou terapiou Cesta podľa Brandon Bays, či Soňička Vigašová so svojim pozitivizmom a ukazovaním jedinečnosti každého z nás a okolo nás sú krásnym príkladom :)

Juditka Hitková

Juditka Hitková

Bloger 
  • Počet článkov:  48
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som kvapka vo vesmírnom mori ... pre niektorých aj malým vesmírom ... Zoznam autorových rubrík:  Poetry experimentPríbehy čajovneMoje pasieSúkromnéZamyslenia

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu