Virtuálna hra na ... Prečo?

Autor: Juditka Hitková | 2.6.2015 o 20:00 | Karma článku: 5,88 | Prečítané:  753x

Snažím sa nečítať predžuté, nekomentovať nezažité, nesúdiť neznáme, ale priznávam, sem-tam sa tomu nevyhnem, vyskočí to, hodí návnadu a ja sa občas takmer chytím ...

Ako pred pár dňami. Zarazila ma informácia z ďaleka, ukazujem priateľovi. Pýta sa ma „Ako vieš, že je to pravda? Bola si tam?“ (použil moje slová, proti mne :)) a po chvíli mi ukazuje článok, ktorý vyvracia pravdivosť  toho môjho, ale ani to pravda byť nemusí. Pod oboma bujará diskusia, rozsievala sa nenávisť medzi ľuďmi, ktorí tam neboli, netušia kde a čo je vlastne pravda. Hráme sa na všadebolov?

Alebo horúce diskusie na tému alternatívnej vs klasickej medicíny.  Laici až ortodoxne sledujú všetky štúdie a články, ktoré podporujú jednu, či druhú prax a nevadí, že tomu nerozumejú, hlavne, že môžu potupiť niekoho prácu ... Využívam obe, pomohli mi aj v nemocnici, ale pomohla nám už aj alternatívna medicína, keď všetko ostatné zlyhalo  Nerozumiem tej nenávisti, zosmiešňovaniu, nie je dôležitý výsledok? Nie sme každý svojprávny k tomu, aby sme si vybrali, vyskúšali? Hráme sa na vševediacich?

Krásne a bezchybné devy na bilbordoch, v reklamách, v článkoch. Opovrhovania, že sú z polovice umelé, že za prachy sa dá všetko, ale múdrejšie z toho nebudú. Na druhej strane príbeh reálnej ženy, a že aká je tučná, čo to má na sebe, prečo so sebou niečo nerobí. Jej talent, prínos, či vnútorná krása sú nepodstatné. Obdiv, pochopenie sú tak vzácne. Hráme sa na dokonalé, či dokonalých?

Šťastné rodiny, šťastný život v reklamách na hypotéky, či finančné skupiny. Nadštandard sa stáva štandardom, až podštandardom, takže potrebujeme peniaze aj to, čo vôbec nepotrebujeme.  Musíme makať nadčasy, aby sme hypotéku splatili (možno ju nikdy nesplatíme, ktovie čo bude o 30 rokov), času je stále menej a veta, že „ som strašne bizi“ je ako heslo k dôležitosti, ak to nehovoríš, si vôbec niekto? Rýchly život, rýchle jedlo, rýchla výchova detí, rýchle flirty, rýchle partnerstvá. Všade na sieťach usmiate rodiny, veď veľký dom, auto, luxusná dovolenka, nevadí, že o minútu už pohľad na mobile, lebo čaká práca, milenka, milenec, prípadne niečo super na komentovanie  ... Hráme sa na šťastných a bohatých?

Hráme sa ... sebavedomie stúpa, ale som vám to všetkým dal, obdivujte, záviďte ... A popri tom „kúl“ živote, v ktorom sa stále niečo vzrušujúce koná, netušíme, čo sa deje mimo nášho gauču, kde sedíme s pohľadom na displeji. Nevidíme, že sa náš partner/partnerka dnes neusmieva. Ak si aj všimneme, že je niečo inak, nejdeme sa pýtať, ešte by sme sa zamotali do skutočného rozhovoru, ktorým by sme mohli niečo skutočne vyriešiť, či pomôcť.

Pozlátko a nerealita nahrádza skutočnú rodinu, lásku, vnútorné šťastie a pokoj ... desí ma to, ťažko sa s tým bojuje, ak je vaše okolie už na pol ceste k „záhube“. Prečo sa nám zdá náš skutočný život nudný, pomalý? Nevzdávam to, pletieme venčeky (teda ja pletiem, priateľ spí v tráve, lenže krásne je to, že ma zobral na tú lúku), pečieme koláče, denne spolu varíme, hoci len niečo malé, krásne to spája, plníme si nezaplatiteľné maličkosti, ktoré medzi rečou vyslovíme ...

... alebo čo nám ostane, ak vypnú prúd? Za čo schováme svoje slabosti, ktoré teraz nemusíme riešiť, zosmiešňovanie druhých, za ktoré virtuálne nenesieme zodpovednosť, svoju samotu, ktorú úspešne skrývame za sieťových priateľov.

... mne sa možnosť  „zoči – voči“, gaučové, či kuchynské rozhovory, výlety na najbližšiu lúku, jeden partner, milovať srdcom, nehnať sa za pozláteným mamonom, nesúdiť a možnosť „vyskúšaj na vlastnej koži a uvidíš“ páčili a páčia ... nemusím nič hrať, aj tak som nanič herečka :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?