reklama

Čakanie na Godota po slovensky

Tento rok sa nám skutočne darí zbierať hlboké a poučné zážitky. Čo dovolenka, to skúsenosť do života vďaka modernej a pohodlnej ľahostajnosti, ktorá čoraz viac ovláda ľudstvo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
západ na základni
západ na základni (zdroj: autor článku)

Všeobecne známe a v celku obľúbené zľavy formou kúponov, ľudská mentalita zľavám neodolá. Tiež sme párkrát využili na večeru, niekoľko víkendových pobytov. Výsledok nebol vždy podľa očakávania, predsa len kupujeme mačku vo vreci, ale obrovský úspech (v súčasnom podnikateľskom prostredí a vymoženosti práva) je už to, že zakúpená služba bola reálna a dostali sme ju. Priateľ, nadšenec potápania, ktoré vyskúšal už po dvakrát v Egypte (len intro ponor) objavil zľavu na certifikované kurzy potápania OWD (základný) a AOWD (pokročilý), neváhal. Kontaktovali sme inštruktora, ktorý nám sám ponúkol možnosť absolvovať kurz nie tu na Slovensku, ale v Chorvátsku, na mori, s podmienkou, že mu zaplatíme cestu a ubytovanie. Bude nás to stáť niečo navyše, ale potápanie spojené s peknou dovolenkou, čo viac si môžeme želať! Termín sme si mali zvoliť, súhlasil s našim návrhom. Náš „dobrodinec" si vyžiadal zaslať zálohu na jeho cestu a spoločné ubytovanie, poslali sme (to bola chyba). Ubytovanie vraj bude parádne, pekný domček, 3 spálne, kuchyňa, kúpeľňa, výhľad na more, blízko potápačskej základne. Tešili sme sa ako malé deti. Najprv, že pôjdeme spolu, následne, že nie, nezmestíme sa (4 ľudia, pes a výstroj). Pôjde sám, súčasne s nami, aj presný popis cesty sme dostali. Perfektné! 1200 km, ďalekoooo, ale určite to bude stáť za to.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pobalili sme sa, vyzbrojili dobrou náladou a vyštartovali. Prvé prekvapenie, keď sa z domčeka vykľulo ubytovanie priamo v potápačskej základni a drahšie, než bolo komunikované. Na prízemí, skromné zariadenie, pred oknami sa vám hojdajú potápačské obleky, vedľajšia miestnosť je vybavená hlučnými generátormi na dopĺňanie vzduchových fliaš a na súkromie môžeme zabudnúť, neustále plná tersa potápaniachtivých nadšencov. Ešte plný pozitívneho očakávania sme to prežuli a uzavreli s tým, že si to užijeme ako skutočný potápači. Prichádza sms, že príde až následne, v nedeľu (my sme vyštartovali v štvrtok v noci, aby sme tam boli v piatok doobeda). Nič sa nedeje, máme 2 dni na užívanie si mora a slniečka. V nedeľu ďalšia sms, že príde v pondelok, potom, že v utorok. My čakáme, celý deň nás provokujú vysmiate tváre potápačov, ktorí sa vracajú z ponorov a otázky majiteľa základne, že teda „Boss už prišiel?" Nám sa však úsmev z tvári vytráca. V utorok sms, že v stredu večer určite príde! To už preteká pohár mojej inak veľmi veľkej trpezlivosti. Vykonzultovala som si s ním veľmi ostro situáciu, pretože 3 dni som považovala za nedostatočný čas na pohodové absolvovanie kurzu (v nedeľu sme mali na pláne odísť domov), nakoľko okrem teórie musíte absolvovať 4 ponory (pri OWD) a 6 ponorov (pri AOWD) a plus jeden nočný. A k ponorom naozaj potrebujeme psychickú pohodu, ktorá nás už v danom momente úplne opušťala. Prisľúbil, že sa nám bude maximálne venovať, že to stíhame. Nuž čomu už neuveríte, keďže ste sa tam trepali 1200 km a čakali už 5 dní? Ale v stredu ďalšia správa, že príde v štvrtok ráno, to už sme sa rozhodli počkať na neho (ak vôbec dorazí), vypýtať si peniaze a ísť domov. V štvrtok ráno správa, že sa mu pokazilo auto. Bože, to je fakt poľutovaniahodná smola tohto „zodpovedného a férového" človeka. Majiteľ potápačskej základne nám ráno položil otázku: „Tak aké nešťastie postihlo vášho bossa dnes? Pokazené auto, vážna choroba, ... on sa v skutočnosti z Bratislavy ani nepohol, verte tomu!" Verili sme. Dali sme si všetci traja aspoň intro ponor, samozrejme za riadny poplatok, aby sme aspoň na chvíľu zažili pocit, ktorý sme to mali prežívať od začiatku. Zaplatili ubytovanie z rezerv, nakoľko naše peniaze na ubytovanie má náš „dobrodinec" a vyrazili domov. Traja ľudia a pes, 7 dní čakania na bossa, dokopy 2400 km a pán inštruktor pravdepodobne niekde doma robí lepší business! Poviete si, že veď sme mali peknú dovolenku pri mori, mali sme si užívať. Áno, ak by sme šli s cieľom oddychovať, tak si vyberieme svoju destináciu, príjemné ubytovanie a užívame si to. My sme však prežívali niečo ako čakanie na Godota, trávili čas rozhovormi o jeho príchode a viete ako to dopadlo. Čakanie, ktoré neprináša výsledok. Jediné pozitívum bol veľmi priateľský majiteľ základne (mimochodom slovák), ktorý sa snažil nám pobyt spríjemniť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pýtam sa, kam spejeme, čo sa stane, ak indiferentnosť a nezáujem úplne vystrieda čestnosť a zodpovednosť? Môžeme ešte veriť slovu alebo úplne všetko musí mať človek podchytené neprestrelnými zmluvami? Je mi smutno ...

Našu zálohu a peniaze za kurz po týždni od príchodu stále nemáme vrátené, naťahujeme sa s inštruktorom, aj so zľavovým portálom, konzultujeme s právnikom aj podanie žaloby ohľadne nákladov, ktoré sme vynaložili na našu cestu a ubytovanie. Všetko by sme samozrejme zamenili za zážitok, na ktorý sme sa tešili. A čerešnička na torte, pán inštruktor nemá záujem kurz rušiť, on vyjednáva, aby sme kurz s ním absolvovali. Zverili by ste svoj život a život svojich blízkych do rúk tohto človeka? Nejde totiž o nalakovanie nechtov, ale o ponory v hĺbke niekoľkých metrov a to chce naozaj pohodu a človeka, ktorému dôverujete!

Juditka Hitková

Juditka Hitková

Bloger 
  • Počet článkov:  48
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som kvapka vo vesmírnom mori ... pre niektorých aj malým vesmírom ... Zoznam autorových rubrík:  Poetry experimentPríbehy čajovneMoje pasieSúkromnéZamyslenia

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu