Každá sme toho mali posledné roky nadelené od života, spoločnej zábavy bolo ako šafránu. Viete však, v čom je skutočný zázrak priateľov? Majú v mžiku oka more času len pre vás, keď vás Osud nesprevádza práve rajom a vy netušíte, kedy ste si tento výlet zaplatili. Tak sme sa aj my dve v posledných rokoch stretávali najmä vo chvíľach pľušte, jednej či druhej. V časoch edenovských sme sa na diaľku tešili.
Než som otvorila čajovňu, chvíľami stretnutí boli väčšinou kávy v divadle menom nákupné centrum. Ale „kávičky“ chtiac-nechtiac (až teraz to vidím) zrkadlili hry týchto centier, necháte sa uniesť rýchlym tempom otrokov nákupov, blýskavým, ale plytkým duchom miesta, pozlátkou. Prešla som si aj touto etapou, i keď s pocitom násilnej implantácie.
Čajovňa zmenila dimenzie našich stretnutí, dĺžku, hĺbku i výšku (nadmorskú). Teda, už nie káva, ale čaj je náš spoločník, najlepšie nám spolu ladí náš „Na krásu“. Ako prevencia, samozrejme. Je výborný chuťovo a prospieva pleti vďaka nechtíku lekárskeho, fialke trojfarebnej, či kvetu bazy čiernej. Nákupy sme vymenili za občasnú vzájomnú burzu šatstva a spoločné debaty o denných nádielkach. Stretnutia už nie sú len v čase núdze, ale aj v časoch mieru v duši. Chvíľu som Žani upodozrievala, že chodí, len aby ma podporila s čajovničkou. To sa cení, podporu v časoch rozbehu potrebujem ako soľ, ako soľ, ako soľ. Ona sa však do čajovne sebecky teší, na pohodu, na náš čajový rituál, na makovú tortu bez múky. Raz do týždňa mi zvoní telefón „Zajtra prídem!“. Tak často by sa predsa nemohla pretvarovať :)
V čajovni neprednáša, nepremieta, nevystavuje, neučí, predsa nenápadne a tíško prispieva k jej duši, teda aj mojim návštevníkom. Stretnutia s ňou totiž prospievajú mne, a to v akomkoľvek rozpoložení! A ja predstavujem čajovňu, moja nálada, moje vnútro, ktoré sa aj vďaka Osudom privedenej, veľmi často usmieva. Vďaka za Teba!
V posledných dňoch ma volá „bosorka, veštica“ :) Možno som ... alebo dúfam ...
„Priateľstvo násobí radosť a delí žiaľ.“ (Francis Bacon)
