Rituály, dobrý sluha ...

Autor: Juditka Hitková | 17.6.2015 o 20:00 | (upravené 18.6.2015 o 15:15) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  676x

Odhaľujem blogmi svoju dušu, pocity, seba. Sloboda, voľnosť pre myšlienky, zároveň však možnosť pošliapať ma kýmkoľvek. Riziko, s ktorým nesieme svoje slová všetci na tento písmenkový trh.

Sme aspoň za mak slovný exibicionisti. Môj dôvod písania – pretlak myšlienok, ktoré musia von. Spletito zauzlené myšlienky duše ženskej môžu byť niekedy príliš aj na priateľky a nie ešte na môjho chlapa, na to ho príliš ľúbim. Stali sa mojím čistiacim rituálom, aj keď nie všetko zazrelo svetlo veľkého sveta.

S rituálmi som príjemne zadobre. Denne sa šialene veľa vecí mení, požehnane nového ma stretá, množstvo impulzov atakuje moju myseľ, že bez pocitu hoc len malého stáleho a nemenného, bez istoty, že čosi príjemné ma opäť  a zase čaká, by som sa asi stratila v denno-dennom virvare.

Ranný rituál, kvôli ktorému som ochotná si privstať, poctivých  5 Tibeťanov, cviky ma dokonale naštartujú (vynechala som ich za posledné 3 roky možno 3-4 krát, keď som bola tak chorá, že som nevládala vstať z postele). Raňajky a kávička v príjemnom pokoji, keď si v náčrtoch plánujem a premietam nový deň. Spoločné domáce večere a v dňoch voľna i obedy, keď chutné spojíte s príjemným a blízkosťou. Zamknem auto diaľkovým ovládaním a po pár metroch znova. Už vidím tie vaše úškrny, presne ako môj sused, keď ma vidí, ale čo ak som zabudla. Spať môžem ísť len s čistou hlavou. Najneskôr pred zatvorením očí musím mať vysporiadané domáce nedorozumenia, hoci aj za cenu ústupku od „svojej pravdy“. Poznáte to, väčšina hádok nestojí za viac ako 2 minútové hnevanie sa. A našli by sa ďalšie ...

Sú aj také, z ktorých som vyrástla. Ako školáčka som nezaspala bez spevu, 4-5 najlepšie ruských piesní a už som snívala. Prečo? Páčili sa mi a upokojovali, veci medzi nebom a zemou a mama to znášala statočne. Skôr našťastie pre moju rodinu, som spevavý rituál stratila kdesi na ceste dospievania. Tak ako sa mením, strácam a nachádzam nové, dôležité, že ich mám.

Iste, dovolenkové, či iné prechodné pobyty znamenajú obmedzenia v denných rituáloch. Nie, nejdem sa zblázniť. Dovolenka je sama krásnym rituálom oddychu, ktorý nás odpája od denného zhonu, keď plne spomalíme, tíško vnímame inak neviditeľné. Ale hreje ma pocit, že keď prídem domov, čakajú ma všetky drobnosti, ktoré pre mňa znamenajú kotvu v našom rýchlom živote.

Rituály sú podľa mňa úžasná vec, ktorých sa určite nevzdávajme, zmierňujú chaos okolo nás. Či už je to ranný sex, beh, či noviny, poobedná kávička s kolegami, nedeľný obed u rodičov, večerný pohár s partnerom, bozk pred spaním ... Rituály vedia mať veľkú silu v našich životoch, v tých našich osobných, v rodinných, priateľských. Možno v niekom evokujú stagnáciu alebo dokonca nekonečnú nudu na zívanie, ničotnosť, fádnosť, či otravu. Cítim však, že pôsobia presne opačne, prinášajú stabilitu, pocit bezpečia, ktoré sú dôležité pre vytvorenie priestoru na dobré zmeny, napredovanie a našu tvorivosť a rast.

Dôležité je, aby rituály slúžili nám a nie naopak ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SPIŠ KORZÁR

Deň, ktorý navždy zmenil Vysoké Tatry. Takto to vyzeralo pred trinástimi rokmi

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil diktátor.


Už ste čítali?